Srimad Bhagawad Gita Chapter 1
Srimad Bhagawad Gita Chapter 1
zrImadbhagavadgItA mUlam - prathamo'dhyAyaH
OM zrI paramAtmane namaH
atha prathamo'dhyAyaH |
arjunaviSAdayogaH
dhRtarASTra uvAca
dharmakSetre kurukSetre samavetA yuyutsavaH |
mAmakAH pANDavAzcaiva kimakurvata saJjaya || 1 ||
saJjaya uvAca
dRSTvA tu pANDavAnIkaM vyUDhaM duryodhanastadA |
AcAryamupasaGgamya rAjA vacanamabravIt || 2 ||
pazyaitAM pANDuputrANAmAcArya mahatIM camUm |
vyUDhAM drupadaputreNa tava ziSyeNa dhImatA || 3 ||
atra zUrA maheSvAsA bhImArjunasamA yudhi |
yuyudhAno virATazca drupadazca mahArathaH || 4 ||
dhRSTaketuzcekitAnaH kAzirAjazca vIryavAn |
purujitkuntibhojazca zaibyazca narapuGgavaH || 5 ||
yudhAmanyuzca vikrAnta uttamaujAzca vIryavAn |
saubhadro draupadeyAzca sarva eva mahArathAH || 6 ||
asmAkaM tu viziSTA ye tAnnibodha dvijottama |
nAyakA mama sainyasya saJjJArthaM tAnbravImi te || 7 ||
bhavAnbhISmazca karNazca kRpazca samitiJjayaH |
azvatthAmA vikarNazca saumadattistathaiva ca || 8 ||
anye ca bahavaH zUrA madarthe tyaktajIvitAH |
nAnAzastrapraharaNAH sarve yuddhavizAradAH || 9 ||
aparyAptaM tadasmAkaM balaM bhISmAbhirakSitam |
paryAptaM tvidameteSAM balaM bhImAbhirakSitam || 10 ||
ayaneSu ca sarveSu yathAbhAgamavasthitAH |
bhISmamevAbhirakSantu bhavantaH sarva eva hi || 11 ||
tasya saJjanayanharSaM kuruvRddhaH pitAmahaH |
siMhanAdaM vinadyoccaiH zaGkhaM dadhmau pratApavAn || 12 ||
tataH zaGkhAzca bheryazca paNavAnakagomukhAH |
sahasaivAbhyahanyanta sa zabdastumulo'bhavat || 13 ||
tataH zvetairhayairyukte mahati syandane sthitau |
mAdhavaH pANDavazcaiva divyau zaGkhau pradaghmatuH || 14 ||
pAJcajanyaM hRSIkezo devadattaM dhanaJjayaH |
pauNDraM dadhmau mahAzaGkhaM bhImakarmA vRkodaraH || 15 ||
anantavijayaM rAjA kuntIputro yudhiSThiraH |
nakulaH sahadevazca sughoSamaNipuSpakau || 16 ||
kAzyazca parameSvAsaH zikhaNDI ca mahArathaH |
dhRSTadyumno virATazca sAtyakizcAparAjitaH || 17 ||
drupado draupadeyAzca sarvazaH pRthivIpate |
saubhadrazca mahAbAhuH zaGkhAndadhmuH pRthakpRthak || 18 ||
sa ghoSo dhArtarASTrANAM hRdayAni vyadArayat |
nabhazca pRthivIM caiva tumulo vyanunAdayan || 19 ||
atha vyavasthitAndRSTvA dhArtarASTrAnkapidhvajaH |
pravRtte zastrasampAte dhanurudyamya pANDavaH || 20 ||
hRSIkezaM tadA vAkyamidamAha mahIpate|
arjuna uvAca
senayorubhayormadhye rathaM sthApaya me'cyuta || 21 ||
yAvadetAnnirIkSe'haM yoddhukAmAnavasthitAn |
kairmayA saha yoddhavyamasminraNasamudyame || 22 ||
yotsyamAnAnavekSe'haM ya ete'tra samAgatAH |
dhArtarASTrasya durbuddheryuddhe priyacikIrSavaH || 23 ||
saJjaya uvAca
evamukto hRSIkezo guDAkezena bhArata |
senayorubhayormadhye sthApayitvA rathottamam || 24 ||
bhISmadroNapramukhataH sarveSAM ca mahIkSitAm |
uvAca pArtha pazyaitAnsamavetAnkurUniti || 25 ||
tatrApazyatsthitAnpArthaH pitRRnatha pitAmahAn |
AcAryAnmAtulAnbhrAtRRnputrAnpautrAnsakhIMstathA || 26 ||
zvazurAnsuhRdazcaiva senayorubhayorapi |
tAnsamIkSya sa kaunteyaH sarvAnbandhUnavasthitAn || 27 ||
kRpayA parayAviSTo viSIdannidamabravIt|
arjuna uvAca
dRSTvemaM svajanaM kRSNa yuyutsuM samupasthitam || 28 ||
sIdanti mama gAtrANi mukhaM ca parizuSyati |
vepathuzca zarIre me romaharSazca jAyate || 29 ||
gANDIvaM sraMsate hastAttvakcaiva paridahyate |
na ca zaknomyavasthAtuM bhramatIva ca me manaH || 30 ||
nimittAni ca pazyAmi viparItAni kezava |
na ca zreyo'nupazyAmi hatvA svajanamAhave || 31 ||
na kAGkSe vijayaM kRSNa na ca rAjyaM sukhAni ca |
kiM no rAjyena govinda kiM bhogairjIvitena vA || 32 ||
yeSAmarthe kAGkSitaM no rAjyaM bhogAH sukhAni ca |
ta ime'vasthitA yuddhe prANAMstyaktvA dhanAni ca || 33 ||
AcAryAH pitaraH putrAstathaiva ca pitAmahAH |
mAtulAH zvazurAH pautrAH zyAlAH sambandhinastathA || 34 ||
etAnna hantumicchAmi ghnato'pi madhusUdana |
api trailokyarAjyasya hetoH kiM nu mahIkRte || 35 ||
nihatya dhArtarASTrAnnaH kA prItiH syAjjanArdana |
pApamevAzrayedasmAnhatvaitAnAtatAyinaH || 36 ||
tasmAnnArhA vayaM hantuM dhArtarASTrAnsvabAndhavAn |
svajanaM hi kathaM hatvA sukhinaH syAma mAdhava || 37 ||
yadyapyete na pazyanti lobhopahatacetasaH |
kulakSayakRtaM doSaM mitradrohe ca pAtakam || 38 ||
kathaM na jJeyamasmAbhiH pApAdasmAnnivartitum |
kulakSayakRtaM doSaM prapazyadbhirjanArdana || 39 ||
kulakSaye praNazyanti kuladharmAH sanAtanAH |
dharme naSTe kulaM kRtsnamadharmo'bhibhavatyuta || 40 ||
adharmAbhibhavAtkRSNa praduSyanti kulastriyaH |
strISu duSTAsu vArSNeya jAyate varNasaGkaraH || 41 ||
saGkaro narakAyaiva kulaghnAnAM kulasya ca |
patanti pitaro hyeSAM luptapiNDodakakriyAH || 42 ||
doSairetaiH kulaghnAnAM varNasaGkarakArakaiH |
utsAdyante jAtidharmAH kuladharmAzca zAzvatAH || 43 ||
utsannakuladharmANAM manuSyANAM janArdana |
narake'niyataM vAso bhavatItyanuzuzruma || 44 ||
aho bata mahatpApaM kartuM vyavasitA vayam |
yadrAjyasukhalobhena hantuM svajanamudyatAH || 45 ||
yadi mAmapratIkAramazastraM zastrapANayaH |
dhArtarASTrA raNe hanyustanme kSemataraM bhavet || 46 ||
saJjaya uvAca |
evamuktvArjunaH saGkhye rathopastha upAvizat |
visRjya sazaraM cApaM zokasaMvignamAnasaH || 47 ||
OM tatsaditi zrImadbhagavadgItAsUpaniSatsu brahmavidyAyAM yogazAstre
zrIkRSNArjunasaMvAde arjunaviSAdayogo nAma prathamo'dhyAyaH ||1 ||
About This Stotram
Srimad Bhagawad Gita Chapter 1
Sanskrit Title: श्रीमद्भगवद्गीता मूलम् - प्रथमोऽध्यायः
IAST Transliteration:
Overview
The first chapter of the Bhagavad Gita is of immense spiritual significance as it encapsulates the core dilemma that necessitates the divine discourse. Arjuna, a valiant warrior, is overwhelmed by despair and moral conflict upon seeing his relatives and teachers arrayed against him on the battlefield. His despondency, his questioning of the purpose of war, and his existential crisis form the backdrop for Lord Krishna's teachings. This chapter highlights the human struggle with duty, attachment, and the consequences of actions. It serves as a powerful introduction to the Gita's exploration of philosophy, ethics, and the path to spiritual liberation, emphasizing the importance of understanding one's dharma (righteous duty) even in the face of personal suffering.
Details
| Attribute | Information |
|---|---|
| Deity | Krishna |
| Author | Vyasa |
| Type | Gita Adhyaya (Chapter) |
| Category | Gita |
| Number of Verses | 48 |
| Origin | This stotram is the first chapter of the Srimad Bhagavad Gita, a foundational scripture in Hinduism. The Bhagavad Gita itself is part of the epic Mahabharata, specifically the Bhishma Parva. It is presented as a dialogue between Lord Krishna and the Pandava prince Arjuna on the battlefield of Kurukshetra, just before the commencement of the great war. The entire text of the Bhagavad Gita is believed to have been revealed by Lord Krishna to Arjuna, and it was later transcribed by Srimant Ved Vyas as part of the Mahabharata. The first chapter, 'Arjuna Vishada Yoga' (The Yoga of Arjuna's Despair), sets the stage for the spiritual teachings that follow. |
Benefits of Recitation
- Understanding of Dharma and Adharma
- Gaining clarity in times of confusion and despair
- Developing equanimity and detachment
- Seeking divine guidance in difficult situations
- Inspiring courage and righteous action
Best Time to Recite
Any time, particularly during periods of confusion, doubt, or moral dilemma. It is also beneficial to recite during the morning or evening as a form of spiritual reflection and guidance.
Historical Context
The Srimad Bhagavad Gita is traditionally attributed to the Srimant Ved Vyas, who is also credited with compiling the Vedas and authoring the Mahabharata. While the exact date of composition is debated among scholars, it is generally considered to be an ancient text, likely composed several centuries BCE. The Mahabharata, within which the Gita is embedded, narrates the epic war between the Pandavas and the Kauravas. The first chapter, 'Arjuna Vishada Yoga,' is crucial for understanding the context and the need for the divine teachings that Lord Krishna imparts to Arjuna. The dialogue is set on the battlefield of Kurukshetra, a historically significant location in ancient India.
Alternate Names
- Arjuna Vishada Yoga
- The Yoga of Arjuna's Despair
Related Stotrams
- Srimad Bhagawad Gita Chapter 2
- Srimad Bhagawad Gita Chapter 18
Last Updated: 2025-12-01