Vedic Tithi
VedicTithi

Stotram - Sacred Scripture

Srimad Bhagawad Gita Chapter 18

Srimad Bhagawad Gita Chapter 18

Stotram
Unknown
79 Verses
110%

zrImadbhagavadgItA mUlam - aSTAdazo'dhyAyaH

OM zrI paramAtmane namaH

atha aSTAdazo'dhyAyaH |

mokSasannyAsayogaH

arjuna uvAca

sannyAsasya mahAbAho tattvamicchAmi veditum |

tyAgasya ca hRSIkeza pRthakkeziniSUdana || 1 ||

zrIbhagavAnuvAca

kAmyAnAM karmaNAM nyAsaM sannyAsaM kavayo viduH |

sarvakarmaphalatyAgaM prAhustyAgaM vicakSaNAH || 2 ||

tyAjyaM doSavadityeke karma prAhurmanISiNaH |

yajJadAnatapaHkarma na tyAjyamiti cApare || 3 ||

nizcayaM zRNu me tatra tyAge bharatasattama |

tyAgo hi puruSavyAghra trividhaH samprakIrtitaH || 4 ||

yajJadAnatapaHkarma na tyAjyaM kAryameva tat |

yajJo dAnaM tapazcaiva pAvanAni manISiNAm || 5 ||

etAnyapi tu karmANi saGgaM tyaktvA phalAni ca |

kartavyAnIti me pArtha nizcitaM matamuttamam || 6 ||

niyatasya tu sannyAsaH karmaNo nopapadyate |

mohAttasya parityAgastAmasaH parikIrtitaH || 7 ||

duHkhamityeva yatkarma kAyaklezabhayAttyajet |

sa kRtvA rAjasaM tyAgaM naiva tyAgaphalaM labhet || 8 ||

kAryamityeva yatkarma niyataM kriyate'rjuna |

saGgaM tyaktvA phalaM caiva sa tyAgaH sAttviko mataH || 9 ||

na dveSTyakuzalaM karma kuzale nAnuSajjate |

tyAgI sattvasamAviSTo medhAvI chinnasaMzayaH || 10 ||

na hi dehabhRtA zakyaM tyaktuM karmANyazeSataH |

yastu karmaphalatyAgI sa tyAgItyabhidhIyate || 11 ||

aniSTamiSTaM mizraM ca trividhaM karmaNaH phalam |

bhavatyatyAginAM pretya na tu sannyAsinAM kvacit || 12 ||

paJcaitAni mahAbAho kAraNAni nibodha me |

sAGkhye kRtAnte proktAni siddhaye sarvakarmaNAm || 13 ||

adhiSThAnaM tathA kartA karaNaM ca pRthagvidham |

vividhAzca pRthakceSTA daivaM caivAtra paJcamam || 14 ||

zarIravAGmanobhiryatkarma prArabhate naraH |

nyAyyaM vA viparItaM vA paJcaite tasya hetavaH || 15 ||

tatraivaM sati kartAramAtmAnaM kevalaM tu yaH |

pazyatyakRtabuddhitvAnna sa pazyati durmatiH || 16 ||

yasya nAhaGkRto bhAvo buddhiryasya na lipyate |

hatvA'pi sa imA~llokAnna hanti na nibadhyate || 17 ||

jJAnaM jJeyaM parijJAtA trividhA karmacodanA |

karaNaM karma karteti trividhaH karmasaGgrahaH || 18 ||

jJAnaM karma ca kartA ca tridhaiva guNabhedataH |

procyate guNasaGkhyAne yathAvacchRNu tAnyapi || 19 ||

sarvabhUteSu yenaikaM bhAvamavyayamIkSate |

avibhaktaM vibhakteSu tajjJAnaM viddhi sAttvikam || 20 ||

pRthaktvena tu yajjJAnaM nAnAbhAvAnpRthagvidhAn |

vetti sarveSu bhUteSu tajjJAnaM viddhi rAjasam || 21 ||

yattu kRtsnavadekasminkArye saktamahaitukam |

atattvArthavadalpaM ca tattAmasamudAhRtam || 22 ||

niyataM saGgarahitamarAgadveSataH kRtam |

aphalaprepsunA karma yattatsAttvikamucyate || 23 ||

yattu kAmepsunA karma sAhaGkAreNa vA punaH |

kriyate bahulAyAsaM tadrAjasamudAhRtam || 24 ||

anubandhaM kSayaM hiMsAmanapekSya ca pauruSam |

mohAdArabhyate karma yattattAmasamucyate || 25 ||

muktasaGgo'nahaMvAdI dhRtyutsAhasamanvitaH |

siddhyasiddhyornirvikAraH kartA sAttvika ucyate || 26 ||

rAgI karmaphalaprepsurlubdho hiMsAtmako'zuciH |

harSazokAnvitaH kartA rAjasaH parikIrtitaH || 27 ||

ayuktaH prAkRtaH stabdhaH zaTho naiSkRtiko'lasaH |

viSAdI dIrghasUtrI ca kartA tAmasa ucyate || 28 ||

buddherbhedaM dhRtezcaiva guNatastrividhaM zRNu |

procyamAnamazeSeNa pRthaktvena dhanaJjaya || 29 ||

pravRttiM ca nivRttiM ca kAryAkArye bhayAbhaye |

bandhaM mokSaM ca yA vetti buddhiH sA pArtha sAttvikI || 30 ||

yayA dharmamadharmaM ca kAryaM cAkAryameva ca |

ayathAvatprajAnAti buddhiH sA pArtha rAjasI || 31 ||

adharmaM dharmamiti yA manyate tamasAvRtA |

sarvArthAnviparItAMzca buddhiH sA pArtha tAmasI || 32 ||

dhRtyA yayA dhArayate manaHprANendriyakriyAH |

yogenAvyabhicAriNyA dhRtiH sA pArtha sAttvikI || 33 ||

yayA tu dharmakAmArthAndhRtyA dhArayate'rjuna |

prasaGgena phalAkAGkSI dhRtiH sA pArtha rAjasI || 34 ||

yayA svapnaM bhayaM zokaM viSAdaM madameva ca |

na vimuJcati durmedhA dhRtiH sA pArtha tAmasI || 35 ||

sukhaM tvidAnIM trividhaM zRNu me bharatarSabha |

abhyAsAdramate yatra duHkhAntaM ca nigacchati || 36 ||

yattadagre viSamiva pariNAme'mRtopamam |

tatsukhaM sAttvikaM proktamAtmabuddhiprasAdajam || 37 ||

viSayendriyasaMyogAdyattadagre'mRtopamam |

pariNAme viSamiva tatsukhaM rAjasaM smRtam || 38 ||

yadagre cAnubandhe ca sukhaM mohanamAtmanaH |

nidrAlasyapramAdotthaM tattAmasamudAhRtam || 39 ||

na tadasti pRthivyAM vA divi deveSu vA punaH |

sattvaM prakRtijairmuktaM yadebhiH syAttribhirguNaiH || 40 ||

brAhmaNakSatriyavizAM zUdrANAM ca parantapa |

karmANi pravibhaktAni svabhAvaprabhavairguNaiH || 41 ||

zamo damastapaH zaucaM kSAntirArjavameva ca |

jJAnaM vijJAnamAstikyaM brahmakarma svabhAvajam || 42 ||

zauryaM tejo dhRtirdAkSyaM yuddhe cApyapalAyanam |

dAnamIzvarabhAvazca kSAtraM karma svabhAvajam || 43 ||

kRSigaurakSyavANijyaM vaizyakarma svabhAvajam |

paricaryAtmakaM karma zUdrasyApi svabhAvajam || 44 ||

sve sve karmaNyabhirataH saMsiddhiM labhate naraH |

svakarmanirataH siddhiM yathA vindati tacchRNu || 45 ||

yataH pravRttirbhUtAnAM yena sarvamidaM tatam |

svakarmaNA tamabhyarcya siddhiM vindati mAnavaH || 46 ||

zreyAnsvadharmo viguNaH paradharmotsvanuSThitAt |

svabhAvaniyataM karma kurvannApnoti kilbiSam || 47 ||

sahajaM karma kaunteya sadoSamapi na tyajet |

sarvArambhA hi doSeNa dhUmenAgnirivAvRtAH || 48 ||

asaktabuddhiH sarvatra jitAtmA vigataspRhaH |

naiSkarmyasiddhiM paramAM sannyAsenAdhigacchati || 49 ||

siddhiM prApto yathA brahma tathApnoti nibodha me |

samAsenaiva kaunteya niSThA jJAnasya yA parA || 50 ||

buddhyA vizuddhayA yukto dhRtyAtmAnaM niyamya ca |

zabdAdInviSayAMstyaktvA rAgadveSau vyudasya ca || 51 ||

viviktasevI laghvAzI yatavAkkAyamAnasaH |

dhyAnayogaparo nityaM vairAgyaM samupAzritaH || 52 ||

ahaGkAraM balaM darpaM kAmaM krodhaM parigraham |

vimucya nirmamaH zAnto brahmabhUyAya kalpate || 53 ||

brahmabhUtaH prasannAtmA na zocati na kAGkSati |

samaH sarveSu bhUteSu madbhaktiM labhate parAm || 54 ||

bhaktyA mAmabhijAnAti yAvAnyazcAsmi tattvataH |

tato mAM tattvato jJAtvA vizate tadanantaram || 55 ||

sarvakarmANyapi sadA kurvANo madvyapAzrayaH |

matprasAdAdavApnoti zAzvataM padamavyayam || 56 ||

cetasA sarvakarmANi mayi sannyasya matparaH |

buddhiyogamupAzritya maccittaH satataM bhava || 57 ||

maccittaH sarvadurgANi matprasAdAttariSyasi |

atha cettvamahaGkArAnna zroSyasi vinaGkSyasi || 58 ||

yadahaGkAramAzritya na yotsya iti manyase |

mithyaiSa vyavasAyaste prakRtistvAM niyokSyati || 59 ||

svabhAvajena kaunteya nibaddhaH svena karmaNA |

kartuM necchasi yanmohAtkariSyasyavazo'pi tat || 60 ||

IzvaraH sarvabhUtAnAM hRddeze'rjuna tiSThati |

bhrAmayansarvabhUtAni yantrArUDhAni mAyayA || 61 ||

tameva zaraNaM gaccha sarvabhAvena bhArata |

tatprasAdAtparAM zAntiM sthAnaM prApsyasi zAzvatam || 62 ||

iti te jJAnamAkhyAtaM guhyAdguhyataraM mayA |

vimRzyaitadazeSeNa yathecchasi tathA kuru || 63 ||

sarvaguhyatamaM bhUyaH zRNu me paramaM vacaH |

iSTo'si me dRDhamiti tato vakSyAmi te hitam || 64 ||

manmanA bhava madbhakto madyAjI mAM namaskuru |

mAmevaiSyasi satyaM te pratijAne priyo'si me || 65 ||

sarvadharmAnparityajya mAmekaM zaraNaM vraja |

ahaM tvA sarvapApebhyo mokSayiSyAmi mA zucaH || 66 ||

idaM te nAtapaskAya nAbhaktAya kadAcana |

na cAzuzrUSave vAcyaM na ca mAM yo'bhyasUyati || 67 ||

ya imaM paramaM guhyaM madbhakteSvabhidhAsyati |

bhaktiM mayi parAM kRtvA mAmevaiSyatyasaMzayaH || 68 ||

na ca tasmAnmanuSyeSu kazcinme priyakRttamaH |

bhavitA na ca me tasmAdanyaH priyataro bhuvi || 69 ||

adhyeSyate ca ya imaM dharmyaM saMvAdamAvayoH |

jJAnayajJena tenAhamiSTaH syAmiti me matiH || 70 ||

zraddhAvAnanasUyazca zRNuyAdapi yo naraH |

so'pi muktaH zubhAఁllokAnprApnuyAtpuNyakarmaNAm || 71 ||

kaccidetacchrutaM pArtha tvayaikAgreNa cetasA |

kaccidajJAnasammohaH pranaSTaste dhanaJjaya || 72 ||

arjuna uvAca

naSTo mohaH smRtirlabdhA tvatprasAdAnmayAcyuta |

sthito'smi gatasandehaH kariSye vacanaM tava || 73 ||

saJjaya uvAca

ityahaM vAsudevasya pArthasya ca mahAtmanaH |

saMvAdamimamazrauSamadbhutaM romaharSaNam || 74 ||

vyAsaprasAdAcchrutavAnetadguhyamahaM param |

yogaM yogezvarAtkRSNAtsAkSAtkathayataH svayam || 75 ||

rAjansaMsmRtya saMsmRtya saMvAdamimamadbhutam |

kezavArjunayoH puNyaM hRSyAmi ca muhurmuhuH || 76 ||

tacca saMsmRtya saMsmRtya rUpamatyadbhutaM hareH |

vismayo me mahAnrAjanhRSyAmi ca punaH punaH || 77 ||

yatra yogezvaraH kRSNo yatra pArtho dhanurdharaH |

tatra zrIrvijayo bhUtirdhruvA nItirmatirmama || 78 ||

OM tatsaditi zrImadbhagavadgItAsUpaniSatsu brahmavidyAyAM yogazAstre

zrIkRSNArjunasaMvAde mokSasannyAsayogo nAmASTAdazo'dhyAyaH || 18 ||

About This Stotram

Srimad Bhagawad Gita Chapter 18

Sanskrit Title: श्रीमद्भगवद्गीता मूलम् - अष्टादशोऽध्यायः
IAST Transliteration:

Overview

Chapter 18 of the Bhagavad Gita is of paramount importance as it serves as the concluding discourse, synthesizing all the preceding teachings. It elaborates on the concept of 'tyaga' (renunciation) and 'sannyasa' (renunciation of action and its fruits), distinguishing between different types of renunciation based on the three gunas (sattva, rajas, tamas). Lord Krishna clarifies that true renunciation is not the abandonment of all actions, but the renunciation of the desire for the fruits of actions. This chapter provides a comprehensive understanding of the nature of the Self, the Supreme Being, the universe, and the path to ultimate freedom. It emphasizes the importance of performing one's prescribed duties with detachment and devotion, ultimately leading to spiritual liberation. The chapter also delves into the three types of knowledge, actions, doers, intellects, determination, and happiness, all categorized according to the three gunas, offering a complete framework for spiritual understanding and practice.

Details

Attribute Information
Deity Krishna
Author Vyasa
Type Chapter
Category Gita
Number of Verses 79
Origin This stotram is the eighteenth and final chapter of the Srimad Bhagavad Gita, a foundational scripture in Hinduism. The Bhagavad Gita is part of the epic Mahabharata, specifically within the Bhishma Parva. It is believed to have been composed by the Srimant Ved Vyas, traditionally considered the compiler of the Vedas and the author of the Mahabharata. The exact date of composition is uncertain, but it is generally placed within the period of the Mahabharata's formation, likely between the 5th and 2nd centuries BCE. This chapter, titled 'Moksha Sannyasa Yoga' (The Yoga of Renunciation for Liberation), is the culmination of the Bhagavad Gita's teachings, summarizing and elaborating on the concepts of renunciation (sannyasa) and abandonment (tyaga) as pathways to liberation (moksha). It concludes the dialogue between Lord Krishna and Arjuna.

Benefits of Recitation

  1. Attainment of liberation (Moksha)
  2. Understanding the true nature of renunciation and action
  3. Discernment between sattvic, rajasic, and tamasic qualities
  4. Knowledge of the three types of happiness
  5. Realization of the Supreme Being

Best Time to Recite

Daily recitation, especially in the morning or evening. Particularly beneficial during periods of introspection, spiritual seeking, or when facing difficult decisions. It is also recited during religious ceremonies and festivals related to the Bhagavad Gita.

Historical Context

Chapter 18 is the final chapter of the Srimad Bhagavad Gita, which is embedded within the epic Mahabharata. The Mahabharata is attributed to the Srimant Ved Vyas. The dialogue between Lord Krishna and Arjuna takes place on the battlefield of Kurukshetra just before the start of the great war. This chapter encapsulates the essence of the Gita's teachings, providing a definitive conclusion to the philosophical and spiritual discourse. It is considered a distillation of Vedic and Upanishadic wisdom, presented in an accessible narrative form. The concepts discussed, such as the gunas and their influence on human nature and actions, have had a and lasting impact on Indian philosophy and spirituality.

Alternate Names

  • Moksha Sannyasa Yoga
  • The Yoga of Renunciation for Liberation

Related Stotrams

  • Srimad Bhagawad Gita Chapter 1
  • Srimad Bhagawad Gita Chapter 2
  • Srimad Bhagawad Gita Chapter 15

Last Updated: 2025-12-01